Page tree
Skip to end of metadata
Go to start of metadata

Dátum: 18.05.2021
Miesto: on line
Čas: 13:00 hod.

Zúčastnení:

MIRRI SR – Milan Andrejkovič, Viktória Šunderlíková, Miroslav Liška, Monika Miazdrová, Veronika Drotárová, Štefan Szilva
Ministerstvo zdravotníctva SR - Vladimír Vlk
Ministerstvo kultúry SR – Rastislav Machel
Ministerstvo spravodlivosti SR – Imrich Gombita
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – Juraj Ždiňák
Ministerstvo životného prostredia SR – Martin Tuchyňa, Tatiana Horecká
Úrad priemyselného vlastníctva SR – Peter Jasenák, Vladimír Dropčo
Úrad pre verejné obstarávanie – Lukáš Jurina
Združenie samosprávnych krajov – Tibor Baďura
Úrad na ochranu osobných údajov SR – Martin Bakoš
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie – Marek Šurek
Ditec, a.s. – Martin Švoňavec
Úrad prešovského samosprávneho kraja -  Peter Čurilla

Program:

  1. Otvorenie zasadnutia
  2. Návrh na schválenie vyhlásenia základných číselníkov „Účel prezentačnej schémy elektronického formulára“ a „Funkcia použitá na výpočet elektronického odtlačku (Hašovacie funkcie)“
  3. Návrh na úpravu paragrafu § 51 ods. 4 a návrh na doplnenie § 32 vyhlášky o štandardoch pre používanie číselníkových hodnôt a číselníkov pri prenose dátových prvkov
  4. Prezentácia a diskusia k  návrhu číselníka „Typ elektronického úradného dokumentu“
  5. Prezentácia a diskusia k návrhu na nový referenčný register „Register geografických názvov“ a jeho začlenenie do centrálneho dátového modelu
  6. Prezentácia návrhu novej terminológie na účely zákona o údajoch
  7. Používanie viacerých menných priestorov v elektronickom formulári a šablóna pre referenciu v jednotnom referencovateľnom identifikátore elektronického formulára
  8. Rôzne
  9. Záver zasadnutia

K bodu 1:  Otvorenie zasadnutia

Zasadnutie pracovnej skupiny PS 1 pre dátové štandardy a štandardy názvoslovia elektronických služieb otvoril predseda pracovnej skupiny PS 1 p. Andrejkovič, ktorý privítal prítomných členov a na úvod ozrejmil niekoľko technických záležitostí súvisiacich s týmto zasadnutím.

Navrhol, aby bol zo 14. zasadnutia pracovnej skupiny PS 1 vyhotovený zvukový záznam za účelom vyhotovenia zápisu zo zasadnutia. Proti návrhu neboli vznesené námietky.

Rovnako navrhol, aby bol zo 14. zasadnutia pracovnej skupiny PS 1 vyhotovený obrazovo-zvukový záznam, ktorý by bol následne spracovaný a zverejnený na YouTube kanáli dostupnom na stránke https://www.youtube.com/channel/UCF-rmyKJ9pE49CP8-rUi4mQ.

Proti návrhu neboli vznesené námietky a toto zasadnutie sa začalo nahrávať.

Predseda PS 1 informoval, že PS 1 nie je uznášaniaschopná. Zároveň oznámil, že počet členov oprávnených hlasovať sa pred hlasovaním o konkrétnom návrhu prekontroluje.  

Predseda PS 1 následne členom pracovnej skupiny PS 1 predstavil program tohto zasadnutia.

K bodu 2: Návrh na schválenie vyhlásenia základných číselníkov „Účel prezentačnej schémy elektronického formulára“ a „Funkcia použitá na výpočet elektronického odtlačku (Hašovacie funkcie)“

Predseda PS 1 predal slovo p. Viktórii Šunderlíkovej, ktorá predložila návrh týkajúci sa návrhu na vyhlásenie dvoch základných číselníkov, a to číselníka „Účel prezentačnej schémy elektronického formulára“ a číselníka „Funkcia použitá na výpočet elektronického odtlačku (Hašovacie funkcie)“.

P. Šunderlíková na úvod členom pracovnej skupiny ozrejmila, že návrh predkladaných číselníkov bol členom PS 1 zaslaný spolu s pozvánkou a následne poskytla informácie k predkladaným návrhom.

Gestorom oboch základných číselníkov je MIRRI SR, pričom oba číselníky budú využívané najmä v elektronických formulároch.

Číselník „Funkcia použitá na výpočet elektronického odtlačku (Hašovacie funkcie)“. Používa sa napríklad v elektronických formulároch zaručenej konverzie alebo pri elektronickom podpisovaní. Ide o prepis vstupného reťazca na krátky výstupný reťazec na základe využitia tejto funkcie. Zoznam aktuálne akceptovaných hašovacích funkcií zverejňuje NBÚ na základe zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov, kde sú popísané podpisové politiky týkajúce sa elektronického podpisu a elektronickej pečate, ktorých súčasťou sú aj hašovacie funkcie.

Číselník „Účel prezentačnej schémy elektronického formulára“. Prezentačná schéma predstavuje súhrn pravidiel pre transformáciu elektronického obsahu elektronického formulára do predpísanej prezentácie. Účely prezentačnej schémy sú zadefinované v bode 7.9.6 prílohy č. 1 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre ITVS (ďalej len „vyhláška o štandardoch“). Okrem nich je možné po dohode s MIRRI SR použiť aj iné schémy s prefixom v tvare „x-“. Tieto ďalšie dohodnuté účely schém sú taktiež súčasťou navrhovaného číselníka.

Záver k bodu 2:

Členovia pracovnej skupiny PS 1 nevzniesli k predloženému návrhu žiadne pripomienky a boli upovedomení, že o uvedenom návrhu bude spustené hlasovanie prostredníctvom MetaIS z dôvodu, že pracovná skupina nie je uznášaniaschopná.

K bodu 3: Návrh na úpravu paragrafu § 51 ods. 4 a návrh na doplnenie § 32 vyhlášky o štandardoch pre používanie číselníkových hodnôt a číselníkov pri prenose dátových prvkov

Predseda PS 1 predal slovo p. Szilvovi, predsedovi PS6, ktorý predstavil predkladané návrhy na úpravu § 51 ods. 4 a § 32 vyhlášky o štandardoch.

P. Szilva uviedol, že v prípade elektronických formulárov sa už dlhodobejšie vyskytuje problém, kedy si tvorcovia elektronických formulárov často neplnia povinnosť zdokumentovať v elektronickom formulári všetky náležitosti elektronického formulára zverejneného v module elektronických formulárov. Vyhláška o štandardoch neustanovuje, že by sa uvedená povinnosť mala vzťahovať aj na číselníky.

Keďže sa množili podnety od orgánov verejnej moci, v pracovnej skupine PS 6 pre štandardy elektronických formulárov bol predložený a schválený návrh na doplnenie prílohy č. 1 vyhlášky o štandardoch, podľa ktorého číselníky vyžadované pre vypĺňanie elektronického formulára majú byť zdokumentované v elektronickom formulári a dostupné pre vyplnenie elektronického formulára.

Zároveň bol v pracovnej skupine PS 6 pre štandardy elektronických formulárov predložený a schválený návrh na doplnenie prílohy č. 1 vyhlášky o štandardoch, aby sa pre identifikáciu vyžadovaného číselníka v definícii dátovej štruktúry elektronického formulára uvádzal referencovateľný identifikátor použitého číselníka, na ktorom bude číselník online dostupný.

P. Szilva ďalej uviedol, že predložený návrh na doplnenie § 32 vyhlášky o štandardoch predložený do PS1 rieši prípady, kedy číselník nie je poskytovaný ako súčasť elektronického formulára. Pokiaľ sa v elektronickom formulári vyžaduje nejaký číselník, podľa predloženého návrhu budú dve možnosti:

  • buď musí byť pre číselník v rámci XSD strojovo spracovateľným spôsobom uvedené URI - referencovateľný identifikátor daného číselníka, na ktorom bude číselník online dostupný alebo
  • gestor formulára zabezpečí zdokumentovanie celého číselníka priamo v elektronickom formulári, pričom v takom prípade nemusí zabezpečiť online dostupnosť číselníka na URI.

Po prezentovaní návrhu dal p. Szilva priestor na doplňujúce otázky:

P. Machel uviedol, že súhlasí s tým, aby bola preferovaná dostupnosť kľúčových dát prostredníctvom URI. Konštatoval, že vo vyhláške o štandardoch a ani v inom osobitnom predpise nie je explicitne zavedená povinnosť, že to, čo je na URI, je aj naozaj dostupné bez technických obmedzení, napr. nutnosť sa prihlásiť, zadávať prihlasovacie údaje, čo v niektorých prípadoch býval problém, napr. v repozitári formulárov. Zaujímal sa o spôsob (metódu) riešenia do budúcnosti práve repozitárov toho, čo sa na URI zverejní, najmä pre účely archivácie alebo overovania v budúcnosti (napr. na účely dokazovania).

Odpovedal p. Szilva:  Pokiaľ ide o nezákladné číselníky, tie nemajú explicitne vo vyhláške o štandardoch napísané pravidlá. V pracovnej skupine PS 1 boli minulý rok schválené úpravy prílohy č. 9 vyhlášky o štandardoch, ktorá po úprave hovorí o štandarde dátovej štruktúry pre obyčajné číselníky (dovtedy príloha č. 9 vyhlášky o štandardoch upravovala štandard dátovej štruktúry pre základné číselníky). V tejto dátovej štruktúre sú aj údaje týkajúce sa aktualizácie (napr. začiatok účinnosti, dátum platnosti, koniec účinnosti). Časť z týchto položiek dátovej štruktúry bola na predchádzajúcich hlasovaniach v PS 1 schválená ako nepovinná pri obyčajných číselníkoch, pri základných číselníkoch sú tieto položky povinné.

Otázka historizácie je riešená separátne. Uvádza sa odkaz, že sa má používať dátový typ lokalizovaný dátový prvok s históriou, kde sa má evidovať história zmien. Povinnosť evidovať zmeny sa týka len niektorých položiek, napr. položiek gestor číselníka, názov položky.

P. Szilva ďalej uviedol, že v štandardoch by táto problematika mala byť upravená. Zároveň vyzval členov, že ak má niekto doplňujúce požiadavky, má ich uplatniť.

Pokiaľ ide o „miznutie číselníkov“, vyžadovaných vo formulároch t. j. ich zneprístupnenie, v prípade nezákladných číselníkov je v kompetencii orgánov verejnej moci zabezpečiť ich dostupnosť. Pokiaľ je v module elektronických formulárov vypublikovaný formulár a ten formulár je účinný, nemôže byť číselník, ktorý je súčasťou zverejneného formulára zneprístupnený na online dostupnej URI referencovateľného identifikátora, kým si gestor formulára nesplní povinnosť poskytovať číselník ako súčasť formulára.

P. Machel reagoval na p. Szilvu s tým, že pri základných číselníkoch je povinnosť udržiavať repozitár a historické verzie v kompetencii MIRRI SR. Pri obyčajných (nezákladných) číselníkoch však nenašiel v štandardoch povinnosť pre orgán verejnej moci udržiavať historické verzie ním vypublikovaných číselníkov. Ak je to formulár, ktorý skončí aj v inom prostredí, ako je orgán verejnej moci, ktorý ho vypublikoval, tak s tým môže byť v budúcnosti problém, pretože môžu nastať problémy pri overovaní niektorých obsahov.

P. Szilva sa vyjadril, že rozumie p. Machelovi ale celkovo referencovateľné identifikátory, ktoré nie sú jednotnými referencovateľnými identifikátormi môžu so sebou niesť problém, že by sa mohli časom stratiť, avšak navrhol tému dostupnosti a historizácie nezákladných číselníkov rozvíjať separátne.   

P. Švoňavec položil doplňujúcu otázku, akým spôsobom postupovať pri číselníkoch, ktoré sú vo formulári vypĺňané napr. ako webové služby pre poskytnutie dát. Musí orgán vypublikovať na URI aj tento číselník a v akej technickej podobe?

P. Szilva konštatoval, že je to výborná otázka a navrhol ju na ďalšie zasadnutie. Ďalej uviedol, že podľa súčasnej úpravy dereferenciácie v § 33 vyhlášky o štandardoch, v prípade číselníka by celá dátová štruktúra podľa prílohy č. 9 mala byť dostupná, t. j. číselník by mal byť derefencovateľný a zjednodušene, mala by sa dať stiahnuť celá XML štruktúra číselníka.

K téme úpravy § 51 ods. 4 p. Szilva uviedol, že predkladaný návrh dátovej kancelárie predpisuje, ktoré prvky z dátovej štruktúry základného číselníka sa majú používať v prípade, že položku z číselníka chcete prenášať v rámci prenosu dátových prvkov. Navrhuje sa vypustiť variantná možnosť uvádzať kód položky alebo jednotný referencovateľný identifikátor, a navrhuje sa povinnosť, aby sa vždy uvádzal v prípade základných číselníkov len jednotný referencovateľný identifikátor položky základného číselníka. Je tu ambícia podopĺňať pre základné číselníky jednotné referencovateľné identifikátory v MetaIS. Rovnako sa navrhuje prechodné obdobie na účinnosť tohto ustanovenia. V prípade uvádzania jednotného referencovateľného identifikátora sa aj prakticky odbúrava potreba uvádzať kód číselníka, keďže ten by mal byť súčasťou jednotného referencovateľného identifikátora.

P. Šunderlíková k predloženému návrhu uviedla, že hlavným prínosom tohto návrhu je zavedenie štandardizácie a jednoznačnosti do oblasti základných číselníkov.

P. Švoňavec podporil prechodné ustanovenia na účinnosť tohto ustanovenia, ktoré predstavuje veľký zásah do informačných systémov, tak z hľadiska spracovania, ako aj z hľadiska ukladania hodnôt.

P. Szilva podotkol, že prechodné obdobie bude upravené, otázkou je jeho dĺžka. Štandardné je jednoročné prechodné obdobie od dátumu účinnosti novely.

P. Tuchyňa uviedol, že podporuje tento návrh. Zaujímal sa, či navrhovaná zmena nie je de facto podmienená sfunkčnením dereferenciácie na strane data.gov.sk alebo je to nezávislé od tejto požiadavky.

P. Szilva uviedol, že navrhovaná zmena je nezávislá od dereferenciácie, keďže MetaIS zatiaľ nemá túto funkčnosť zabezpečenú, pracuje sa na tom.

P. Šunderlíková doplnila p. Szilvu, že dereferenciácia je v určitom ohľade sfunkčnená pre statické adresy, napr. koncové služby. V súčasnosti sa pripravuje dereferenciácia pre oblasť základných číselníkov a dátových prvkov. Zadanie je pripravené. Ďalšie smerovanie bude prezentované v PS 1.

P. Szilva požiadal o zaslanie odkazu, aby si mohli členovia PS 1 vyskúšať dereferenciáciu. P. Šunderlíková zaslala príklad odkazu počas zasadnutia. Zopakoval informáciu z minulého zasadnutia, že sa chystá dereferencácia pre elektronické formuláre.

P. Líška informoval o pripravovanom zadaní na rozvoj MetaIS, aby dereferenciácia bola univerzálna pre entity, ktoré sú v MetaIS. Obsahuje aj možnosť vyžiadať si špecifický formát obsahu.

Závery k bodu 3:

  1. Vzhľadom na skutočnosť, že PS1 nebola uznášaniaschopná, o návrhu úpravy § 32 vyhlášky o štandardoch sa bude hlasovať prostredníctvom MetaIS.
  2. Ďalšia úprava štandardov pre nezákladné číselníky (ich uchovávanie pre historické účely) bude prejednávaná ako samostatná téma.
  3. Vzhľadom na skutočnosť, že PS1 nebola uznášaniaschopná, o návrhu úpravy § 51 ods. 4 vyhlášky o štandardoch sa bude hlasovať prostredníctvom MetaIS.

K bodu 7: Používanie viacerých menných priestorov v elektronickom formulári a šablóna pre referenciu v jednotnom referencovateľnom identifikátore elektronického formulára

Predseda PS 1 ponechal slovo p. Szilvovi a pokračovalo sa v prejedaní bodu 7 programu.

P. Szilva uviedol, že téma využívania viacerých menných priestorov v elektronickom formulári vyplynula z toho, že z hľadiska používania napr. linkových dát je vhodné používať viaceré menné priestory. V nadväznosti na podnety z PS 1 bola táto téma predložená aj do pracovnej skupiny PS 6 pre štandardizáciu formulárov. Členovia PS 6 zatiaľ neprezentovali konkrétne návrhy. Upozornili na technický problém, a to, že v súčasnosti vyhláška o štandardoch explicitne vyžaduje, že XSD schéma elektronického formulára musí byť tvorená jedným súborom, t. j. môže byť len jeden menný priestor a nie je možné pri dnešnom stave referencovať z jednej XSD schémy inú, lebo by to spôsobilo problémy v podpisovačoch. Poprosil členov PS 1 o podnety k tejto téme.

P. Liška uviedol, že z dôvodu, že viacerí členovia nemajú konkrétnejšie informácie k dôvodom tejto úpravy, bolo by vhodnejšie najskôr poskytnúť podrobnejšie informácie.

P. Szilva uviedol, že používanie viacerých menných priestorov bolo prezentované na iných zasadnutiach PS1 v rámci linked data. Ide o komplexnejšiu tému, ktorá sa určite ešte bude diskutovať v rámci PS 1. Ide len o predostretie témy za účelom následného otvorenia diskusie v rámci PS1, ako aj v pracovnej skupine PS 6.

Za účelom prieskumu názorov členov pracovnej skupiny PS 1 bola spustená anketa pre prítomných členov PS 1 s otázkou: „Je možné vytvárať údaje vyplnené podľa elektronického formulára s viacerými mennými priestormi?“.

Výsledky ankety:

  • áno, súhlasím – 9 z 18
  • nie, nesúhlasím – 0 z18
  • zdržal sa – 3 z 18
  • nehlasovali - 6 z 18

Po hlasovaní boli členovia pracovnej skupiny oboznámení so závermi ankety.

Tento záver má len informatívny charakter vzhľadom na minimum poskytnutých vstupných informácií k prezentovanej téme.

P. Švoňavec v rámci diskusie položil otázku, či bude táto úprava možná, keďže v minulosti už bola predostretá a bol identifikovaný problém pri podpisovaní elektronických formulárov v prípadoch, keď nebola vo vnútri celá schéma. Treba mať na zreteli aj tieto skutočnosti pri riešení tejto témy.

P. Líška uviedol okrem iného, že problém je v tom, že pri používaní dátových prvkov fyzickej adresy sú tieto dátové prvky prirodzene pomiešané z rôznych menných priestorov. V XML je bežné, že namiesto jedného menného priestoru sa tá istá informáciu uvedie s „n“ mennými priestormi, ktoré sa najskôr zadefinujú. V prípade tvorby štruktúry sa pred každý prvok uvedie, z akého je menného priestoru. V prípade používania ontológií by mala dátová štruktúra natiahnuté správne dáta. Je potrebné vyhodnotiť, prečo by podpisovanie nemohlo fungovať, keďže všetky ontológie budú vydané, zabalené.

P. Tuchyňa uviedol, že problematika používania viacerých menných priestorov je veľmi dôležitá. Ministerstvo životného prostredia SR ju momentálne rieši vo väzbe na prepájanie jednotných referencovateľných identifikátorov z doménovej úrovne na centrálnu úroveň. Radi budú participovať aj na tejto téme.

Jednotný referencovateľný identifikátor elektronického formulára a tvar referencie

P. Szilva k tomuto bodu ďalej uviedol podbod „Jednotný referencovateľný identifikátor elektronického formulára“.

Informoval, že v PS 6 členovia hlasovali v ankete o otázke, od kedy by navrhovali prejsť na referencovateľné identifikátory v elektronických formulároch. PS 6 vyjadrila súhlas s prechodom na jednotné referencovateľné identifikátory, pričom v rámci ankety väčšina preferovala termín do konca roka 2022.

Rovnaká otázka bola položená v rámci ankety aj členom PS 1, t. j. od akého dátumu by preferovali prejsť na referencovateľné identifikátory v elektronických formulároch.

Výsledky ankety PS1:

  • koniec roka 2021 – 1 zo 17
  • koniec roka 2022 – 7 zo 17
  • koniec roka 2023 – 5 zo 17
  • nikdy – 0 zo 17
  • nehlasovali - 4 zo 17

Záver ankety je rovnaký ako v PS 6, preferoval sa koniec roka 2022.

P. Szilva pokračoval ďalej v téme jednotného referencovateľného identifikátora a tvaru referencie. Na predchádzajúcom zasadnutí boli schválené jednotné referencovateľné identifikátory. Zároveň bol schvaľovaný aj tvar časti „referencia“ (ID) v tvare „ICO.nazov_formulára.jazyk.doplňujúca_informácia“. Je potrebné dovysvetliť, že to neznamená, že samotná referencia bude takto striktne vyskladateľná alebo parsovateľná v predloženom tvare pre každý jeden formulár. Povinnosť používania tohto tvaru referencie bude riešená takým spôsobom, že sa má začať používať pre nové formuláre, ale nebude automaticky funkčná pre staré formuláre. Pre všetky formuláre bude funkčná štandardná dereferenciácia cez URI, kde referencia bude výlučne spracúvaná ako reťazec (string). Len v prípade nových formulárov po zavedení povinnosti by mohla byť referencia parsovateľná.

Záver k bodu 7:

K uvedenej téme bude pribiehať ďalšie rokovanie v pracovných skupinách.

K bodu 4: Prezentácia a diskusia k návrhu číselníka „Typ elektronického úradného dokumentu“

Predseda PS 1 predal slovo pani Horeckej, ktorá odprezentovala danú tému.

Problematika bola prezentovaná z pohľadu orgánu verejnej moci, kde v rámci výkonu verejnej moci považuje typy elektronických úradných dokumentov za kľúčové, a preto navrhuje upriamiť pozornosť na ich účel a zaviesť nový číselník „typ elektronického úradného dokumentu“.

P. Horecká v prezentácii predstavila niektoré základné existujúce typy elektronických úradných dokumentov v registratúrach jednotlivých orgánov verejnej moci, ktoré závisia od procesných postupov orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov. Rovnako aj názvy elektronických úradných dokumentov sa odlišujú od jedného orgánu verejnej moci k druhému.

P. Horecká navrhla zjednotiť typy elektronických úradných dokumentov využitím formulárov dostupných na ÚPVS v záložke „Inštitúcie“ pre orgány verejnej moci, a to z dôvodu, že v súčasnosti orgány verejnej moci používajú len dva typy elektronických úradných dokumentov, a to „Rozhodnutie“ a „Úradný list“.

Navrhla preto medzi elektronické úradné dokumenty zaradiť aj ďalšie formuláre dostupné na ÚPVS.

Prezentácia k 4. bodu tohto zasadnutia je dostupná v nahrávke 14. zasadnutia pracovnej skupiny PS 1 zverejnenej na YouTube kanáli dostupnom na stránke https://www.youtube.com/channel/UCF-rmyKJ9pE49CP8-rUi4mQ.

Predseda PS 1 poďakoval za zaujímavý vstup a vyzval prítomných na diskusiu k tomuto bodu.

P. Jasenák uviedol, že nevnímajú ako problematické, či ide o elektronický úradný dokument alebo nie.

P. Líška uviedol, že už sa uskutočnilo jedno stretnutie k tejto téme. Ďalej uviedol, že je potrebné spracovať číselník, ktorý bude slovníkom umožňujúcim zadávať rôzne používané názvy elementov. Cieľom je vytvoriť strojovo spracovateľný tezaurus. Návrh bude predstavený na PS1 až po jeho spracovaní.

P. Šunderlíková informovala prítomných, že s p. Horeckou prebehla diskusia k zadefinovaniu vstupných množín. Prvou množinou by mali byť formuláre, ktoré sa používajú. Druhou skupinou by mohli byť elektronické formuláre, ktoré sú zverejnené na stránke www.slovensko.sk. Je otvorená otázka, či v prípade použitia týchto formulárov ide o výkon verejnej moci. Uvedené sa rieši na úrovni MIRRI SR. Napr. zmena údajov o osobe, ktorá zastupuje inštitúciu nie je považovaná za výkon verejnej moci. Na takéto úkony sa používa elektronický formulár, avšak nie typ elektronického úradného dokumentu, z čoho môže prameniť právna neistota. Je potrebné stanoviť smer, ktorým sa bude ďalej uberať zadefinovanie množiny číselníka typu elektronických úradných dokumentov. Požiadala prítomných o zaslanie návrhov k uvedenej téme.

P. Horecká doplnila, že ani jeden z formulárov, ktorý je na ÚPVS zverejnený, nie je použitý inak, ako pri výkone verejnej moci elektronicky. Napr. aj zmena údajov zamestnanca, keďže je pre zákonnosť konania kľúčové, či konala oprávnená osoba. Súdy v prvom rade preskúmavajú, či bol dodržaný zákonný postup. Zamestnanec ručí svojím osobným majetkom, ak sa preukáže, že bol použitý nesprávny úradný postup alebo bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Ak by to boli len formuláre a nie elektronický úradný dokument, nie je jasné, prečo by sa mali úradne vyskytovať.

P. Tuchyňa predložil otázku, či p. Horecká vie o nejakom konkrétnom prípade, kedy voči zamestnancovi verejne správy bolo začaté súdne konanie práve v kontexte diskutovanej témy. Zároveň navrhol pripraviť sériu školení zamestnancov verejnej správy k danej téme.

P. Horecká uviedla konkrétny príklad, kedy bolo správne konanie začaté po uplynutí subjektívnej lehoty na začatie konania.

P. Drotárová v rámci diskusie uviedla, že nevidí problém s elektronickými úradnými dokumentami, keďže podľa zákona o e-Governmente je elektronickým úradným dokumentom dokument, ktorý je vydávaný orgánom verejnej moci. Elektronickým dokumentom je aj elektronické podanie, ktoré podáva podávateľ, ktorý nie je orgánom verejnej moci. Otázka znie, ktoré elektronické úradné dokumenty by mali byť v číselníku?

P. Horecká uviedla, že úradný dokument je dokument, ktorý je vyplnený správne, je to elektronický formulár, ktorý má všetky potrebné náležitosti a je vydaný orgánom verejnej moci a nie je už potrebné prihliadať na skutočnosť, či je takýto dokument vydaný v konaní tak, ako to vyplýva z právneho názoru MIRRI SR.

Otvorila sa podstatná otázka, čo je konanie. P. Horecká uviedla, že konaním nie je len správne konanie, ale napr. aj kontrola je konanie. V procese kontroly sa nevydáva rozhodnutie. Všetky dokumenty v spise o kontrole sa však považujú za elektronické úradné dokumenty. Navrhuje všetky formuláre dostupné na ÚPVS, ktoré používa orgán verejnej moci v konaní, považovať za elektronické úradné dokumenty.

P. Ždiňák uviedol, že ide pre neho o novú tému. Do tejto témy by mali byť zapojení právnici z viacerých rezortov. V tejto súvislosti poukázal na rezort školstva, kde je 6 000 orgánov verejnej moci, ktorými sú riaditelia (nie inštitúcia). Pri tvorbe číselníkov treba mať na zreteli špecifiká jednotlivých rezortov.

P. Baďura s cieľom spresniť prejednávanú tému uviedol, že sa musí zohľadniť skutočnosť, že každý elektronický formulár zverejnený na ÚPVS nemôže byť elektronickým úradným dokumentom. Táto téma by sa mala orientovať len na elektronické úradné dokumenty, ktoré orgán verejnej moci vydáva voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Druhou podstatnou skutočnosťou je, že sa to netýka len správneho konania, ale vždy ide o konanie voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe v zmysle definície v zákone o e-Governmente.

P. Machel uviedol, že táto téma sa preberá aspoň 10 rokov. Prečítal definíciu elektronického úradného dokumentu zo zákona o e-Governmente. Podstatnou skutočnosťou definície je, že ide o výsledok konania pri výkone verejnej moci, a to nie len podľa správneho poriadku. Definícia výkonu verejnej moci, resp. výklad tohto ustanovenia, nie je podľa jeho vyjadrenia jednoznačný. Ako príklad uviedol zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej uviedol, že chýba Register splnomocnencov (pôsobnosť MV SR), v ktorom by bolo zaevidované, kto v danom čase má oprávnenie konať za daný subjekt. V súčasnosti sa situácia rieši cez eID. Poukázal na skutočnosť, že podpisové kľúče patria konkrétnej fyzickej osobe a nie je tam žiadna súvislosť, ktorá preukazuje oprávnenie konať za orgán verejnej moci. Ďalej ako príklad uviedol možné konanie v dobrej viere, kedy súdy môžu rozhodnúť proti štátu z dôvodu uvedenia účastníka konania – fyzickej osoby do dôkaznej núdze. Rovnako otvoril otázku vyhotovovania listinného rovnopisu, ktorý je bez akýchkoľvek ochranných prvkov, a tým je jeho dôveryhodnosť na minimálnej úrovni.

P. Szilva k téme formulárov považuje za vhodné uskutočniť samostatné stretnutie. Doplnil, že priamo v prostredí elektronickej schránky sa pri vypĺňaní formulára zobrazuje informácia, že na aký účel slúži, t. j. priamo v grafickom rozhraní je nápoveda. Orgán verejnej moci si môže vytvoriť vlastný formulár. To, aký formulár si orgán verejnej moci vytvorí a aké budú jeho náležitosti je už na jeho rozhodnutí. Pokiaľ sa použije všeobecný formulár, je na rozhodnutí orgánu verejnej moci, akým spôsobom ho vyplní.

Predseda PS 1 poďakoval členom pracovnej skupiny PS 1 za diskusiu k uvedenej téme.

Záver k bodu 4:

Predseda PS 1 skonštatoval, že je potrebné vyvinúť spoluprácu a pripraviť konkrétny návrh, ktorý bude predmetom ďalších rokovaní PS 1.

K bodu 8: Rôzne:

Predseda PS 1 vyzval prítomných, ktorí majú doplňujúce návrhy k bodom, ktoré odzneli na zasadnutí, resp. návrhy na prerokovanie ďalších tém, aby ich predniesli a budú zaradené na ďalšie zasadnutie.

K bodu 9: Záver zasadnutia

Vzhľadom na naplnenie času vyhradeného pre toto zasadnutie PS 1 a nemožnosť viacerých členov pokračovať v zasadnutí predseda PS1 ukončil toto zasadnutie s tým, že body 5 a 6 programu budú presunuté do nasledujúceho zasadnutia.

Predmetom ďalšieho zasadnutie bude aj návrh poslanca p. Cmoreja, ktorý požiadal o vyjadrenie k svojmu návrhu. Predmetom jeho návrhu je znižovanie byrokracie formou elektronizácie tlačív. Predseda PS 1 zároveň informoval, že tento návrh je dostupný na stránke https://datalab.community/pracovne-skupiny/ps-datovi-kuratori/.

Predseda PS 1 poďakoval prítomným za aktívnu účasť a zasadnutie ukončil.


V Bratislave 18.05.2021

Vyhotovila: Monika Mosejová
Schválil: Milan Andrejkovič

  • No labels
Unknown macro: {add-label}