Page tree
Skip to end of metadata
Go to start of metadata


Dátum: 19.8.2021
Miesto: 
on-line formou prostredníctvom aplikácie Webex
Čas: od 13:00 hod.

Zúčastnení:
MIRRI SR – Štefan Szilva, Monika Miazdrová, Viktória Šunderlíková, Miroslav Liška, Veronika Drotárová, Karol Ďumbier, Radoslav Ďurač, Vojtech Regec, Pavol Kopačka, Milan Regec, Silvia Horváthová, Juraj Pankuch, Vladimír Kováč, Jaroslav Janáček
NASES - Silvia Sekáčová
Ministerstvo spravodlivosti SR – Karol Janeček
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – Juraj Ždiňák
Úrad priemyselného vlastníctva SR – Vladimír Dropčo
Úrad pre verejné obstarávanie – Lukáš Jurina
Združenie samosprávnych krajov – Tibor Baďura
Ditec, a.s. – Martin Švoňavec
Úrad Prešovského samosprávneho kraja - Peter Čurilla
Národné centrum zdravotníckych informácií – Miroslav Hanus
Ministerstvo financií SR - Jozef Polakovič
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR - Ján Tovarňák, Eva Chanasová
Sociálna poisťovňa – Martin Fojtů, Rudolf Meliš
Ministerstvo vnútra – Pavol Suja, Anna Vančíková
Ministerstvo hospodárstva SR - Peter Stropko, Marek Daniš
IT asociácia Slovenska - Michal Pychtin
Úrad verejného zdravotníctva SR – Andrea Sékeliová

Program spoločného zasadnutia pracovnej skupiny PS 1 a PS 6:

  1. Otvorenie zasadnutia
  2. Informácie o základných číselníkoch – súčasné aktivity a otvorené otázky
  3. Návrh na zavedenie povinnosti orgánov verejnej moci zverejňovať tlačivá v rámci svojej agendy v elektronickej podobe
  4. Vytváranie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie a elektronických úradných dokumentov a elektronických podaní vo formáte PDF súboru podpísanom s PAdES
  5. Konfigurácia príloh elektronických podaní
  6. Klasifikácia a kategorizácia dát
  7. Informácia k návrhu štruktúry potvrdenia o autorizácii vykonanej podľa § 23 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o e-Governmente (tzv. „autorizácia klikom")
  8. Rôzne
  9. Záver zasadnutia

K bodu 1:  Otvorenie zasadnutia

Zasadnutie otvorila v mene predsedu PS 1 p. Andrejkoviča p. Miazdrová, ktorá privítala všetkých zúčastnených a ospravedlnila jeho neúčasť na zasadnutí.

Ďalej informovala, že z dôvodu neprítomnosti predsedu PS 1 Milana Andrejkoviča sa z programu vypúšťajú body 3 (Návrh na zavedenie povinnosti orgánov verejnej moci zverejňovať tlačivá v rámci svojej agendy v elektronickej podobe) a 6 (Klasifikácia a kategorizácia dát). Tieto body budú prerokované na ďalšom zasadnutí.

P. Miazdrová dala priestor na doplnenie programu zasadnutia, návrhy na zmenu programu neboli uplatnené.

P. Miazdrová požiadala prítomných, aby sa vyjadrili k návrhu, aby bol zo  spoločného zasadnutia pracovnej skupiny PS 1 a PS 6 vyhotovený audio-video záznam, ktorý bude zverejnený na YouTube kanáli dostupnom na adrese: https://www.youtube.com/channel/UCF-rmyKJ9pE49CP8-rUi4mQ. Proti návrhu neboli vznesené námietky a toto zasadnutie sa začalo nahrávať.

K bodu 2: Informácie o základných číselníkoch – súčasné aktivity a otvorené otázky

P. Šunderlíková na úvod poskytla informácie k základným číselníkom, ktoré boli schválené. Uvedené bolo predovšetkým:

  • Dátová kancelária pracuje na dopĺňaní jednotných referencovateľných identifikátorov (URI) pre základné číselníky. Tento proces ale nie je ešte dokončený kvôli chýbajúcej ontológii alebo dátového prvku, na ktorý je možné naviazať číselník.
  • Aktualizuje sa Centrálny dátový model aj o novo vyhlásené číselníky.
  • Otvorenou otázkou je tvar URI pre položky číselníka, ktorý by bol buď definícia (abstraktná entita) alebo indivíduum (konkrétny objekt, napr. IČO).
  • S dodávateľom sa rieši automatické dopĺňanie URI pre položku číselníka na základe vzoru.
  • V súčasnosti sa pripravuje publikačné minimum, kde sú zadefinované povinné datasety, ktoré obsahujú aj kandidátov na základné číselníky.

Projekt dátovej kancelárie končí v apríli 2022. P. Šunderlíková predstavila ciele, ktoré chce dátová kancelária do tohto obdobia splniť:

  • Doplnenie chýbajúcich jednotných referencovateľných identifikátorov do základných číselníkov a ich položiek.
  • Sfunkčnenie dereferenciácie.
  • Aktualizácia dátového modelu o vyhlásené základné číselníky.
  • Aktualizácia Plánu na vyhlasovanie základných číselníkov na nasledujúce obdobie.

K bodu 4: Vytváranie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie a elektronických úradných dokumentov a elektronických podaní vo formáte PDF súboru podpísanom s PAdES

Vytváranie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie vo formáte PDF

P. Szilva informoval, že k uvedenej problematike bol doručený podnet z Ministerstva hospodárstva SR, resp. od organizácií zo súkromného sektora. Podľa nich by bolo žiaduce zjednodušiť používanie zaručenej konverzie, aby bolo možné jednoducho zobrazovať osvedčovacie doložky bez potreby použitia zložitého softvéru, ktorý vie pracovať s elektronickými formulármi.

V praxi sa vyskytol problém s čítaním osvedčovacej doložky zaručenej konverzie v komerčných subjektoch alebo v zahraničí, kde odmietajú, resp. nevedia čítať osvedčovacie doložky zaručenej konverzie vo forme XML a vyžadujú, aby boli predkladané osvedčovacie doložky zaručenej konverzie vo formáte PDF.

V súčasnosti je možné osvedčovaciu doložku o zaručenej konverzii vizualizovať:

  • v elektronickej schránke (vrátane uloženia ako PDF pre účely tlače), 
  • v aplikácii D.Viewer, ktorú poskytuje bezplatne slovensko.sk, avšak má k dispozícii zhruba 50 vizualizácii formulárov a zvyšných cca 9000 je online v module elektronických formulárov. Používateľ si musí uložiť prezentačnú schému do počítača, s ktorou vie aplikácia D.Viewer pracovať. Bežný používateľ ale toto spraviť nevie. V aplikácii D.Viewer existuje možnosť vizualizovať si osvedčovacie doložky. Obmedzenie je ale napríklad pre mobilné operačné systémy, v ktorých sa takéto údaje nedajú zobraziť, nedá sa pracovať ani s ASiC kontajnerom a pod.,
  • v aplikáciách tretích strán. 

P. Szilva ďalej uviedol, že osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii má povinne formu XML údajov vyplnených podľa elektronického formulára a pre jej vizualizáciu je potrebné stiahnuť XSLT transformácie z modulu elektronických formulárov. Účelom tejto formy je najmä možnosť jej automatizovaného spracovania.

Boli predložené nasledovné návrhy na riešenie:

Použitie formátu PDF pre jednoduchšiu čitateľnosť osvedčovacej doložky zaručenej konverzie by bolo možné napríklad nasledovnými spôsobmi:

  1. osvedčovacia doložka by sa na žiadosť mohla vytvárať ako samostatný PDF súbor
    • vytváraný namiesto XML údajov vyplnených podľa elektronického formulára,
    • spoločne autorizovaný v ASiC so zaručene skonvertovaným dokumentom, ktorý môže byť vo formáte PDF alebo PNG,
    • na výstupe by bol jeden ASiC súbor obsahujúci (typicky) 2 samostatné súbory: PDF a PDF (alebo PDF a PNG),
  2. osvedčovacia doložka by sa na žiadosť mohla vytvárať ako súčasť zaručene skonvertovaného PDF súboru, ako jeho posledné alebo prvé strany
    • na výstupe by mohol byť:
      1. alternatíva: jeden PDF súbor autorizovaný s PAdES,
      2. alternatíva: jeden ASiC súbor obsahujúci jeden PDF súbor.

P. Szilva poznamenal, že alternatíva 2. by bola z hľadiska používateľov najjednoduchším riešením.

Pokiaľ ide o väčšie subjekty, ktoré potrebujú vidieť zaručene skonvertovaný dokument, tak nie je problém, aby si nainštalovali aplikáciu D.Viewer, ktorá vie zobrazovať osvedčovacie doložky. U iných subjektov to môže spôsobovať komplikácie, ak si nevedia nainštalovať tento program. NASES plánuje v budúcnosti zabezpečiť verejne dostupnú stránku, kde bude možné nahrať ASiC kontajner s vyplnenými údajmi, ktoré sa potom na stránke zobrazia. V rámci stránky by bolo možné aj overiť podpisy či získať PDF vizualizáciu.

Otvorené otázky a ich prípadné dopady, ktoré odzneli v rámci zasadnutia:

Jedným z rizík tejto zmeny je obmedzenie dnešnej možnosti jednoduchého automatizovaného overenia osvedčovacej doložky zaručenej konverzie vo forme XML údajov voči záznamu o vykonanej konverzii pre splnenie povinnosti orgánov verejnej moci podľa § 39 ods. 1 zákona o e-Governmente. Každý OVM, ak príjme zaručene skonvertovaný dokument, je povinný overiť údaje v osvedčovacej doložke voči záznamu o vykonaní zaručenej konverzie, kde treba zadať číslo záznamu a následne porovnať údaje. V prípade listinnej osvedčovacej doložky je potrebné údaje overiť vizuálne, na čo zatiaľ nie je systém, ktorý by automatizovane pomocou skenovaného dokumentu s OCR skontroloval údaje. Do 30. novembra 2021 sa plánuje sprístupniť funkcia, kde budú môcť OVM nahrať osvedčovaciu doložku v elektronickej podobe a systém im vráti informáciu, či je v poriadku alebo nie.

V prípade PDF dokumentov by sa  prišlo o automatizovanú kontrolu. PDF súbory majú možnosť pomocou formátu FDF alebo XFDF vyexportovať dáta. Otázkou ale je, či všetci, ktorí budú robiť zaručenú konverziu a osvedčovacie doložky, budú schopní vytvárať takéto PDF súbory. Ďalšou komplikáciou je hrozba, že dáta v PDF by mohli byť nad rámec toho, čo vidí používateľ.

V prípade, že by sme chceli vkladať strojovo spracovateľné údaje do PDF súboru, dali by sa vložiť do prílohy PDF. V rámci PDF formátu existujú Attachments, tam je ale problém s tým, že takéto prílohy sa používateľovi nevizualizujú, čím by dochádzalo k neistote, čo sa vlastne podpisuje a či sú rozhodujúce dáta v strojovo spracovateľnej forme alebo tie v PDF, ktoré sa používateľovi zobrazujú. Bežné PDF prehliadače neevidujú prílohy a neinformujú používateľa, to umožňujú iba pokročilejšie programy.

Ďalším rizikom je, že v prípade použitia PAdES podpisu na doložky je možné ďalej dopisovať do PDF súboru. Ďalšiu vrstvu si adresát ale nemusí všimnúť. Na odlíšenie toho, či bolo niečo do PDF súboru pridané, si musí adresát zobraziť podpísanú a nepodpísanú verziu a porovnať.

Ďalší variant je, že PDF súbor s PAdES podpisom je možné uzamknúť, kde nie je možné pridávať ďalšie podpisy a ani ho ďalej editovať. Rizikom ale je, že povinnosť vytvárať uzamykateľné PDF súbory by nemuseli všetci plniť.

Niektoré podnikateľské subjekty majú problém s ASiC súbormi, lebo je to formát, ktorý ešte nie je až tak rozšírený, ale je predpísaný na európskej úrovni.

Inou otázkou je, či bude potrebné zverejniť samostatnú šablónu formulára pomocou technológie PDF AcroForms, do ktorej by bolo možné vpisovať údaje. Problém ale je, že každá doložka môže mať iný rozsah údajov, počet podpisov, dokumentov, časových pečiatok, atď. V prípade dynamických PDF technológii je zas problém s kompatibilitou. Štandardy zakazujú dynamické PDF súbory vzhľadom na ich slabú interoperabilitu.

V diskusii odzneli nasledovné návrhy a podnety:

  • Miazdrová doplnila obmedzenia týkajúce sa PDF dokumentov. Ak by sme chceli preddefinovať formulár pre doložku vo formáte PDF, nebolo by jednoduché vnárať polia pod iné, takže by museli byť priamo súčasťou formulára. V súvislosti so skenovanými dokumentami, aj pri využití technológie OCR sa stráca v dokumente sémantika, v tomto prípade by strojové spracovanie dát zlyhávalo, pretože OCR sémantiku nedoplní. V prípade vytvárania PDF dokumentov je na ich otagovanie potrebná licencia Adobe Acrobat.
    • Szilva reagoval, že PDF vizualizácia, resp. PDF súbor sa vytvorí z XML údajov vyplnených podľa elektronického formulára doložky s pomocou  tlačovej prezentačnej schémy, ktorá sa dnes používa napríklad pri konverzii do listinnej podoby. Bolo by ale potrebné, aby pri takejto vizualizácii boli definované tagy pre účely prístupnosti. Je treba preveriť transformátor Apache FOP, do akej miery v ňom funguje tagovanie dokumentov. PDF vizualizácia vytvorená používateľom napríklad v elektronickej schránke nemá žiadne právne účinky, je to len ako pomôcka pre vlastné potreby.
    • Szilva ďalej poznamenal, že šablónu formulára v podobe PDF súboru nemá zmysel robiť, vyhláška o štandardoch zakazuje dynamické PDF formuláre, ktoré umožňujú pridávať ďalšie polia vo formulári a bežné prehliadače nevedia takéto PDF súbory zobraziť. Podľa návrhu by sa teda z XML údajov nevytvorilo XML podpísané v ASiCu, ako sa to robí dnes, ale by bola PDF vizualizácia doložky buď spojená s PDF súborom, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu, alebo by vznikli dva PDF súbory, buď spoločne autorizované v ASiC kontajneri, alebo oddelené.
  • P. Baďura uviedol, že riešenie môže byť na portáli slovensko.sk, kde bude umožnené uploadnuť ASiC kontajner, následne sa zobrazí všetok obsah a aj podpis. Je za to, aby sa udržali XML súbory a podpisovanie v ASiC kontajneroch. Vníma, že vo verejnej správe je s PDF súbormi problém a viacerí nevedia rozlíšiť vygenerované štruktúrované PDF a naskenovaný súbor. OCR nemusí byť postačujúce, keďže presnosť rozpoznávania textu nie je 100%-tná, a preto sa musí časť údajov dopĺňať ručne.  
  • P. Szilva doplnil, že podnet je od komerčných subjektov, OVM majú používať registratúrne systémy, ktoré musia umožniť vizualizáciu vyplnených formulárov, vrátane doložiek. Je veľký nedostatok, že nie je poskytovaná aplikácia, ktorá by zobrazovala vyplnené formuláre, je ale k dispozícii elektronická schránka na slovensko.sk, kde sa dajú zobraziť kedykoľvek.
    • P. Baďura: Pokiaľ napríklad banka pracuje s úradnými dokumentami, ako napr. výpis z obchodného registra, tak aj banka by si mala prispôsobiť systém, aby dokázala s takýmito dokumentami pracovať. Mala by ako podnikateľský subjekt tiež používať eDesk schránku a mať agendový systém, ktorý správy zo schránky spracováva, teda mal by vedieť spracovať aj ASiC kontajnery napr. z USB alebo z emailu.
  • P. Ďumbier dodal, že ASiC kontajner je stále nová vec pre podnikateľov, je to, čo sa bude používať, no mnohí s ním nevedia ešte pracovať. Treba to viac evanjelizovať, aby aj komerčné subjekty vedeli pracovať s ASiC kontajnermi. Dnes sa hovorí iba o doložke k zaručenej konverzii, ale v budúcnosti, ak budú OVM robiť aj úradné dokumenty v podobe formulárov, tak početnosť problémových vecí sa bude navyšovať, pretože občania, a aj v zahraničí, nebudú vedieť zobrazovať doručené vyplnené formuláre, jedine pomocou špeciálnej aplikácie. Preto by mala byť k dispozícii zadarmo dostupná aplikácia, ktorá by vizualizovala formuláre, čo by spolu s ostatnými informáciami bolo občanom a podnikateľom sprostredkované.
  • P. Janáček navrhol nenechať vytváranie doložky vo formáte PDF len ako možnosť, ale automaticky pridávať pri zaručenej konverzii ku doložke vo formáte XML aj PDF formu.
    • P. Szilva podotkol, že keby sa v ASiC kontajneri nachádzali súbory aj v pdf aj xml, mohlo by sa stať, že by sa líšili, čo by mohlo byť komplikáciou. Na druhej strane tým, že vizualizácia sa dá ľahko vytvoriť pomocou softvéru a spoločne ju autorizuje s xml údajmi, tak ten softvér by mohol zabezpečiť presnosť. XML je určené práve na to, aby z neho vznikla vizualizácia.
    • P. Miazdrová doplnila, že na to aby sme otvorili ASiC a videli PDF súbory, je potrebný softvér.
    • P. Szilva súhlasí, že toto je tiež problém. V podnete od Ministerstva hospodárstva SR boli uvedené dva problémy, že nevedia zobrazovať formuláre a taktiež si myslí, že im zrejme prekáža ASiC. Riešením by mohlo byť vyvárať PDF podpísané s PAdESom, kde by bola spojená doložka so skonvertovaným dokumentom do jedného PDF.

P. Miazdrová spustila online anketu, ktorá nie je hlasovaním, slúži iba na vyjadrenie názoru.

Otázka: Súhlasíte s návrhom, aby sa osvedčovacia doložka mohla vytvárať ako samostatný PDF súbor vytvorený v súlade so štandardami?

Súhlas: 11 z 33

Nesúhlas: 8 z 33

Zdržali sa hlasovania: 2 z 33

Bez odpovede: 12 z 33

Vytváranie elektronických úradných dokumentov vo formáte PDF

P. Szilva predstavil návrh na vytváranie elektronických úradných dokumentov vo formáte PDF. V súčasnosti je možné elektronické úradné dokumenty vytvárať vo formáte PDF iba v prípade, ak nie je možné alebo účelné vytvárať celý elektronický úradný dokument ako údaje vyplnené podľa elektronického formulára. Cieľom návrhu by bolo umožniť vytváranie elektronických úradných dokumentov vo formáte PDF v bežnej praxi.

Zároveň uviedol, že je potrebné v rámci pracovnej skupiny PS1 definovať základné dátové prvky elektronického úradného dokumentu, ktoré by sa naďalej vytvárali v strojovo spracovateľnej forme a slúžili by na strojové spracovanie. Téma bola otvorená už počas predošlých rokov pri zavádzaní povinnej minimálnej sady údajov elektronického úradného dokumentu definovaných v bodoch 2.3.7 a 2.3.8 prílohy č. 1 vyhlášky ÚPVII č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre ITVS.

Najdôležitejšie údaje o predmete a výsledku konania sú dnes uvádzané iba vo veľkom textovom poli, kde nie sú strojovo odlíšiteľné a spracovateľné. Napríklad v prípade rozhodnutia o konkrétnom čísle pozemku nie je z rozhodnutia strojovo spracovateľné ani číslo pozemku, ani typ konania a ani výsledok, ako je kladné alebo negatívne stanovisko. V niektorých konaniach by takéto strojovo spracovateľné údaje umožnili automatickú spracovateľnosť a automatické ďalšie nadväzujúce kroky alebo služby.

V súčasnosti elektronické úradné dokumenty slúžia v praxi primárne na manuálne čítanie zo strany používateľa a nie sú využívané na strojové spracovanie, čím sa v značnej miere stráca zmysel ich vytvárania vo forme elektronických formulárov. Za vytvorenie alebo úpravy elektronického formulára si niektoré firmy v praxi pýtajú cca 10 tisíc eur.

V rámci diskusie odznelo takiež:

  • P. Janeček by súhlasil s používaním iba XML formátu, avšak napríklad na obmedzené možnosti formátovania textu v XML údajoch sa sťažujú mnohí, rovnako potvrdzuje, že náklady na vytváranie formulárov sú extrémne, pokiaľ nebude dostupný jednoduchý klikateľný nástroj na vytváranie formulárov, tak budú financie aj naďalej veľkým problémom.
    • P. Szilva: nástroj na vytváranie formulárov by mal byť vytvorený do roka od podpisu zmluvy v rámci modernizácie UPVS. Ten by umožňoval vytvárať formuláre aj s formátovaním voľného textu v textových poliach.
  • P. Janeček: Pri niektorých dokumentoch sa nedá jednoznačne určiť homogénna cieľová skupina, pretože napríklad súdne poverenie na výkon exekúcie ide k povinnému a aj k exekútorovi, pričom povinný si to chce prečítať pohodlne ako PDF súbor a exekútor si ho potrebuje spracovať vo svojom agendovom systéme ako štruktúrované údaje. Vidí ako dobrú kombináciu mať zmysluplnú časť údajov štruktúrovaných, ktoré by naplnili aspekt automatizovaného spracovania údajov.

P. Miazdrová spustila anketu.

Otázka: Súhlasíte s návrhom aby OVM mohli vydávať elektronické úradné dokumenty vo formáte PDF, ktorý bol vytvorený v súlade so štandardmi, t. j. nie výlučne vo forme údajov vyplnených podľa elektronického formulára?

Súhlas: 17 z 31

Nesúhlas: 2 z 31

Zdržali sa hlasovania: 2 z 31

Bez odpovede: 10 z 31

Vytváranie elektronických podaní vo formáte PDF

P. Szilva dodal, že ďalším návrhom bolo, aby sa elektronické podania zjednodušili do formy PDF súborov. To už ale z jeho pohľadu znamená reálne dopady na náklady orgánov verejnej moci, ktorí by manuálne museli študovať PDF súbory vytvorené občanmi a opisovať si z nich údaje.

P. Miazdrová spustila poslednú otázku v ankete.

Otázka: Súhlasíte s návrhom, aby sa umožnilo vytvárať elektronické podania vo formáte PDF súboru, ktorý by bol vytvorený v súlade so štandardmi?

Súhlas: 4 z 30

Nesúhlas: 12 z 30

Zdržali sa hlasovania: 3 z 30

Bez odpovede: 11 z 30

Závery bodu 4:

P. Szilva zhrnul informácie ohľadom elektronických úradných dokumentov. Cieľom je zaviesť § 28 ods. 6 ako plnohodnotnú možnosť, nie len ako výnimku, s povinnosťou uvádzať základnú sadu metadát ku každému PDF. Na základe podnetov orgánov verejnej moci vznikla potreba hľadať také riešenie, aby si elektronické úradné dokumenty vedeli jednoduchším spôsobom zobraziť používatelia aj v zahraničí, ale aj u nás.

V predošlých rokoch bol pripravovaný projekt analýzy elektronických úradných dokumentov s cieľom zjednodušiť a zjednotiť ich, aby dávali pridanú hodnotu. Projekt sa však zatiaľ nerealizoval. Mnoho orgánov verejnej moci vníma tvorbu formulárov ako povinnosť, neanalyzujúc, ako zabezpečiť z dátového hľadiska prínos. Takéto analýzy a príslušný dátový model si vyžadujú dlhší čas a komplexnejšie riešenie zo strany dátových analytikov.

Pozitíva vytvárania elektronických úradných dokumentov (EÚD) vo formáte PDF: 

  1. Ušetrenie nákladov na vytváranie a úpravy elektronických formulárov elektronických úradných dokumentov, podporu ich vypĺňania v registratúrnych systémoch a samotný proces vypĺňania. 
  2. Zabezpečenie čitateľnosti slovenských EÚD v SR aj v zahraničí. EÚD dnes majú podobu XML údajov a pre ich vizualizáciu je potrebné používať formuláre z modulu elektronických formulárov, čo by sa odbúralo. Na úrovni EÚ absentuje jednotný spôsob/štandard na vizualizáciu takýchto XML údajov. 
  3. Ušetrenie nákladov na vytváranie nástrojov pre zobrazovanie EÚD. Dnes na to slúži len elektronická schránka na ÚPVS, registratúrne systémy a aplikácie firiem a v značne obmedzenej miere aj D. Viewer. 

Negatíva vytvárania elektronických úradných dokumentov (EÚD) vo formáte PDF:

  1. Obmedzenie dnešnej potenciálnej možnosti automatizovaného spracovania doručených rozhodnutí. Je však potrebné uviesť, že veľká väčšina elektronických formulárov pre EÚD nie je automatizovane spracovateľná v takej miere, aby bolo možné automatizovať ďalšie procesy na strane adresátov (PO/FO/OVM) tak, aby prinášali úsporu. 
  2. Možným dôvodom nedostatočného štruktúrovania EÚD je absencia komplexnej analýzy EÚD v SR a návrhu ich štandardných metadát, ktoré by mohol riešiť projekt EVS, ako aj absencia dátových štandardov pre EÚD.  
  3. Zväčšenie veľkosti prenášaných EÚD (odhadom 10 a viacnásobné). Je však potrebné uviesť, že už dnes je veľká časť rozhodnutí doručovaná ako PDF uplatňovaním § 28 ods. 6 zákona o eGovernmente. 
  4. Je potrebné používať PDF v ASiC alebo špecificky uzamykať PDF s PAdES, čo niektoré v praxi používané komponenty v súčasnosti nepodporujú. V prípade používania podpisu vo formáte PAdES sú problémy v dôsledku možnosti dopisovať do PDF ďalší nepodpísaný obsah bez narušenia pôvodného podpisu, čo môže byť zneužité na podvody. Zavedenie prípadnej povinnosti uzamykať PDF voči ďalším úpravám nezabezpečí, že bude táto povinnosť aj dodržiavaná. 

K bodu 8: Rôzne

Neboli predložené žiadne návrhy.

K bodu 9: Záver zasadnutia

P. Szilva a p. Miazdrová poďakovali za účasť na zasadnutí. Keďže v rámci zasadnutia neboli prebrané všetky body programu, po dohode s predsedami oboch pracovných skupín bude ich členom zaslaný ďalší termín zasadnutia, na ktorom budú tieto body prerokovávané.


V Bratislave 31.08.2021

Vyhotovila: Beáta Hybenová
Kontrolovala: Monika Mosejová
Schválili: Milan Andrejkovič, Štefan Szilva

  • No labels
Unknown macro: {add-label}